Všetci chceme, aby naše deti robili veci s nadšením. Ale ako to dosiahnuť?
Motivácia detí. Aké sú typy motivácie? Ako s ňou správne pracovať a ako ju efektívne využiť pri rozvoji dieťaťa? Ako ju využívame v našich detských táboroch?
Všetci rodičia poznajú situácie, keď od niektorých činností nevedia deti odtrhnúť, zatiaľ čo do iných ich nedokážu dotlačiť. Nemusí ísť len o extrémy ako hra s legom verzus umývanie riadov. Aj v škole sú predmety či krúžky, ktoré deti milujú a tie, ktoré by najradšej vyškrtli. Podobne je to aj v táboroch – sú hry, na ktoré sa deti tešia samé a sú aktivity, pri ktorých je potrebné deti viac motivovať (napríklad turistika). A práve to slovíčko “motivovať/ motivácia” je to, čo robí ten rozdiel. V tomto blogu sa bližšie pozrieme na to, čo motivácia je, aké typy motivácie poznáme a ako s ňou môžeme pracovať u detí.
Motivácia je hnacia sila, ktorá nás vedie k činnosti. Rodičia sa nás často pýtajú ako dokážeme zaujať 100 teenagerov bez mobilov či mladšie deti, aby zvládli prvý tábor bez rodičov. Odpoveďou je práve správna práca s motiváciou.
S motiváciou pracujeme od začiatku tábora cez hry a aktivity – voláme ju vstupná motivácia. Jej úlohou je vzbudiť záujem. Napríklad turistika môže byť pre deti nudná, no ak do nej pridáme príbeh či hľadanie pokladu, deti idú rady. Podobne aj úloha z matematiky môže byť zábavnejšia, keď ju športovcovi podáme cez jeho záujem: „Ak si vybehol kopec s prevýšením 600 m za 45 minút, za koľko zvládneš prevýšenie 850 m?“ A hneď je tu záujem. 🗺️🎒
No pôvodná vstupná motivácia sa počas dlhších aktivít často vytráca. Preto je dôležité pracovať aj s priebežnou motiváciou. Tá spočíva v rozdelení veľkých úloh na menšie, priebežnom oceňovaní snahy a pravidelnej spätnej väzbe. Preto máme každý večer slávnostný snem, kde hodnotíme priebeh dňa, odmeňujeme čiastkové úspechy a postupne odhaľujeme dej príbehu.
Priebežná motivácia musí byť flexibilná – animátori musia reagovať na to, čo deti baví a prispôsobovať aktivity ich aktuálnym potrebám a nálade.
Je veľký rozdiel, či dieťa niečo musí spraviť alebo chce spraviť. Toto je základný rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou motiváciou.❤️💡
Vonkajšia motivácia nastáva vtedy, keď nás ku vykonaniu činnosti poháňajú vonkajšie vplyvy - odmena, príkaz rodičov/nadriadeného, známka v škole, pokyn animátora v tábore, názor okolia, či popud od blízkych ľudí. Vonkajšiu motiváciu je nemožné riadiť - prichádza z okolia, nepodlieha našej kontrole a je veľmi pravdepodobné, že rýchlo vyprchá. Rodičia to určite poznajú, aké je únavné stále nútiť deti k domácim prácam alebo animátori v tábore na dodržiavanie večierky. Je to náročné, lebo deti “musia”, nie “chcú”. Najideálnejším riešením je dokázať zmeniť vonkajšiu motiváciu na motiváciu vnútornú, “chcem”, namiesto “musím”.
Vnútorná motivácia vychádza z vnútra človeka. Danú vec dieťa chce vykonať samo kvôli sebe. Buď je to činnosť, ktorú má dieťa rado - hobby, záľuba, alebo sa s jej vykonaním dokáže racionálne, či emocionálne stotožniť. “Pomôžeme rodičom upratať dom, je toho na nich veľa.” “Keď dnes dodržíme večierku, zajtra nám animátori dovolia letné kino”. Mnoho psychológov hovorí, že vnútorná motivácia je vlastne jediný druh skutočnej motivácie. Ani jeden učiteľ, motivátor, či osobný tréner nemôže človeka priviesť k úspechu, ak človek sám nechce.
Hlavná snaha rodičov, animátorov a učiteľov by teda mala byť zmeniť vonkajšiu motiváciu dieťaťa na vnútornú. Dá sa to napríklad cez vytvorenie návyku, cez záujmy, hodnoty/ideály alebo výsledok spojiť s niečím pre dieťa osožným, príjemným s čím sa vie stotožniť a následne upriamiť pozornosť na tento výsledok, nie na samotný proces.
Lukáš (11 rokov) na tábor najskôr vôbec nechcel ísť. Prišiel len preto, že ho rodičia presvedčili. Animátor však rýchlo zistil, že Lukáš rád hrá Minecraft. Využil preto tému Minecraftu počas hier v prírode, Lukáš sa zapojil, našiel nových kamarátov, a po pár dňoch sám navrhoval ďalšie aktivity. Lukášova pôvodná vonkajšia motivácia („musím“) sa zmenila na vnútornú („chcem“). 🎮🤝
Deti vnímajú spätnú väzbu veľmi intenzívne. Správna spätná väzba by mala byť konkrétna a úprimná. Namiesto všeobecného „Si šikovný,“ povedzme radšej: „Oceňujem, že si pomohol kamarátom. Všimol som si, že si úlohu dokončil, aj keď to bolo náročné. Výborná práca!“ 🙌🎯
Animátori a vedúci sú pre deti vzormi. Ak vidia, že vedúci aktivite verí a robí ju s nadšením, ľahko sa tým nadšením nakazia. Preto sú pre animátorov dôležité nielen dobre pripravené aktivity, ale aj autentický záujem, schopnosť vytvárať dôveru, priateľstvo a bezpečné prostredie. 🌟👩🏫
Motivácia mladších detí (6-10 rokov) stojí na hre, príbehoch a krátkych, pútavých aktivitách s okamžitou spätnou väzbou. 🎲🎭
Staršie deti a teenageri (11-16 rokov) sú motivované samostatnosťou, možnosťou voľby, sebarealizáciou a potrebou rešpektu zo strany rovesníkov aj vedúcich. Toto pochopenie pomáha lepšie plánovať aktivity v tábore, škole aj doma.
Súťaženie je silný motivátor, ale dôležité je vyvážiť ho spoluprácou. Ideálny program obsahuje tímové aj individuálne výzvy, pričom hlavnou odmenou je pocit spolupatričnosti, priateľstva a spoločnej zábavy. 🏆🤗
V našich táboroch kombinujeme hru, súťaženie, dramatizáciu príbehov, akceptáciu individuality detí a tvorivosť. Práve táto kombinácia vytvára prostredie, v ktorom deti nachádzajú prirodzenú vnútornú motiváciu, radosť z aktivít a chuť objavovať nové zážitky.
Tip pre rodičov: 🗣️ Rozprávajte sa s dieťaťom o zážitkoch, zaujímajte sa o jeho pohľad a pomôžte mu nájsť vnútornú motiváciu v každodenných aktivitách.
🌞 Wachumba tábory sú miestom, kde motivácia detí rastie prirodzene a s radosťou!
Tábory 2025