Poznajte dieťa podľa jeho kresby.

Detská kresba je pokladaná za najvhodnejší prístup k poznaniu osobnosti dieťaťa.

Detičky v predškolskom veku, teda do 6. roku života, nie sú schopné samé rozprávať o svojich pocitoch. Tieto pocity však vie vyjadriť napríklad v tom, čo nakreslí či už doma, alebo v škole. Kresba nám pomôže odhaliť čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie. Často je pokladaná iba za detskú hru, avšak odborníci v nej nachádzajú aj spojenie detskej reality a snenia. Ten, kto kresbe rozumie, sa môže dozvedieť kľúčové informácie k pochopeniu správania a problémov dieťaťa.

V každej jednej kresbe dieťaťa vieme nájsť tieto tri základné prvky detskej kresby:

1. HRA - Ku kresleniu nie je nutné dieťa nútiť, prirodzene je pre dieťa kreslenie zábavou. Pri tejto hre však vychádza mnoho najavo.
2. SNÍVANIE - Obrázok v sebe skrýva nevedomé a vedomé priania dieťaťa.
3. REALITA -Dieťa je pri kreslení vnútorne motivované tým, čo ho trápi alebo zaujíma. Kresba pre deti predstavuje dar, ktorý môžu venovať ľuďom, ktorých majú radi.

V detskej kresbe si deti prechádzajú troma obdobiami, ktoré sa istým spôsobom viažu na vek, ale aj práve na intelektuálny vývoj dieťaťa.

Obdobie škvŕn

Deti, ktorým je umožnené, aby maľovali, aj keď im ešte nie je ani viac ako jeden rok, robia škvrny. Môžeme hľadať súvislosť medzi bodkami fliačikmi a poznaním a skúsenosťami dieťaťa. Naozaj dieťa spoznáva svet ale pozná len takéto kúsky. Schopnosť kresliť dieťa výrazne posúva vo vývoji.

Obdobie čmáraníc

Izolované bodky a krátke čiarky sa začnú spájať v druhom roku života dieťaťa. Prvé skutočné kreslenie sú teda čmáranice. Tak, ako dieťa začína chápať svet a snaží sa usporadúvať si ho, tak sa začne meniť aj kresba. Vo veku 1,5 až 2 rokov naozaj dieťa po prvýkrát vytvára myšlienkový konštrukt skutočnosti . Dieťa vstupuje do intepersonálnych vzťahov, pozoruje, rozmýšľa svojim detským rozumčekom a vytvára prvé znaky. Tým tiež trénuje spojenie oka mozgu a ruky. Kreslenie je hra a veľmi zábavná hra. K tvorbe podnecuje hra s predmetmi, ktoré zastupujú iné predmety.

Obdobie čarbania

Predchádzajúce dve štádiá - škvrny, čmáranice, nie sú ovplyvnené intelektuálnym faktorom vývinu, tento fakt je psychoanalyticky podložený – Naville vysvetľuje, že dieťa, ktoré „kreslí škvrny alebo čmára“ pociťuje podobné potešenie ako keď kaká. Štádium čarbania je priamo spojené s vývojom intelektu, medzi 2. a 3. rokom dieťa najčastejšie kreslí uzatvorené slučky, dieťa sa snaží napodobňovať kresby rodičov, zlepšuje sa držanie ceruzky,  pri procese kreslenia sme schopní pozorovať zámer, ktorý sa však spolu s pozornosťou dieťaťa mení, dieťa často čmáranicu pomenuje náhodná podobnosť, okamžitý nápad.

Čo konkrétne si máme všímať pri detskej kresbe? 

Štádium Hlavonožcov – univerzálnych postáv

Bežne je napríklad možné odsledovať, že okolo 3. roku života dieťa dáva svojim obrázkom určitý obsah, dieťa začína kresliť “postavu hlavonožca”.

Postupom času ako dieťa rastie a jeho vývoj napreduje, pridáva k postave hlavonožca mnohé detaily, podľa štúdie J. Thomazima okolo 5. a 6. roku dieťa začína kresliť postave trup a až okolo 6. roku je postava úplná.

Luquet tvrdí, že detaily na postave pribúdajú s vývojom mentálnej úrovne. Na základe rôzneho zobrazenia detailov je možné hodnotiť inteligenciu dieťaťa a zároveň nám kresba postavy poskytuje dôležité informácie o tom, ako dieťa vníma vlastné telo.

To ako rýchlo sa dieťa naučí kresliť postavy zavisí od jeho intelektuálneho vývinu. Samozrejme sa nemusíte obávať ak vaše dieťa kreslí postavu ako “hlavonožca”, postupne sa naučí kresliť postave trup a aj mnohé detaily. Výskumy ukazujú, že okolo 5. až 6. roku života sa ukotvuje u detí ich “telesná schéma”. Ľudovo povedané, vtedy dieťa vníma ako vyzerá jeho postava.

Expresná hodnota kresby a farieb

Čiary na papieri, na ktorom dieťa kreslí sú fyziologickým odrazom temperamentu dieťaťa vo chvíli, kedy vytvorilo kresbu. Existujú čiary rýchle, živé alebo aj agresívne, ktoré dokážu prederaviť aj papier. Na druhej strane sú ťahy váhavé, ostýchavé alebo ledva sa dotýkajúce papiera. Až na pár výnimiek, už od ranného veku detí, ktoré kreslí existuje súvislosť medzi grafickým prejavom a náladou, povahou. Aj využitie priestoru, umiestnenie obrázka na kresbe je dôležité. Expresivita farby úzko suvisí s expresivitou ťahu. Čiary môžu byť tenké alebo hrubé, môžu sa zarývať do papiera alebo po ňom len jemne prechádzať. Tak isto môže byť plná ostrých uhlov, či vlnoviek.

Farby a ich význam podľa Daniela Widlochera:

• Kombinácia farieb - niektoré kombinácie vyvolávajú dojem harmónie, niektoré vyvolávajú dojem ostrého kontrastu
• Farby svetla a neba - evokujú cnosť a čistotu
• Teplé farby - Sú ako celok typické pre otvorené deti, ktoré sú správne adaptované do skupiny
• Neutrálne farby - charakterizujú uzavreté a často negatívne deti
• Červená farba - je obľúbená farba malých detí, no neskôr môže vyjadrovať agresivitu
• Čierna - vyjadruje strach a úzkosť
• Oranžová - táto farba často vyjadruje radostnú a uvoľnenú náladu
• Hnedá - je spojená s potrebou znečisťovať niečo
• Zelená - často vyjadruje odpor ku prísnej disciplíne
• Fialová - je spojená s konfliktom a napätím
• Prekrývanie farieb - vyjadruje protikladné sklony
• Izolácia farieb - svedčí o úzkosti a strachu
• Miešanie farieb bez rozlišovania - vyjadruje nevyspelosť a impulzivitu

Kto sa chce dozvedieť viac o danej téme, môže si pozrieť knihy, z ktorých sme pri tomto blogu čerpali: 

1. DAVIDO Roseline: Kresba jako nástroj poznání dítěte
2. COGNET Georges: Dětská kresba jako diagnostický nástroj

Radi vaše deti kreslia? Pozrite si ponuku našich umeleckých táborov a začnite sa tešiť na leto.