Ako pomáhať deťom rozvíjať EQ, spracovávať a pomenovávať emócie

Ako rodičia, učitelia a animátori môžu rozvíjať EQ u detí a prečo je to dôležité? Ako súvisí rozvinuté EQ so šťastím a úspechom v živote?

Vedeli ste, že za úspechom a šťastím v živote stojí iba 1/5 tradičných základov vzdelania a rozvoja rozumovej inteligencie (známe ako IQ)? Čo teda tvorí zvyšné 4/5? Podľa psychologických a sociologických výskumov je to práve emocionálna inteligencia EQ.

Čo EQ znamená, prečo je dôležitá, ako by sme ju mali rozvíjať u detí už od najmladšieho veku a ako pristúpiť k EQ výchove sa pokúsim zhrnúť v tomto blogu.

Emocionálna inteligencia je schopnosť rozpoznať a ovládať vlastné emócie. Súčasťou EQ sú veľmi dôležité schopnosti ako motivácia, vytrvalosť, prekonávanie prekážok, komunikácia či empatia. Práve EQ tvorí základ „soft skills“: vedenie tímu, riešenie krízových situácií, narábanie so spätnou väzbou, efektívna komunikácia, motivácia, spolupráca… Ich zvládnutie je v dnešnej spoločnosti nevyhnutné. Je preto škoda, že sa mu venuje v škole tak málo priestoru, aj na úkor nezmysleného memorovania google faktov (ale to je téma na iný blog :( ).

5 prioritných QE schopností a ich príklady rovíjania u detí:

1. Poznanie vlastných emócií - sebauvedomenie
Rozprávajme sa s deťmi o pocitoch, pomôžme im ich pomenovať, pochopiť. Pokúsme sa spoločne prísť na to, prečo sa tak cítia, aká situácia to vyvolala. Poznanie svojich emócií smeruje k pochopeniu vlastnej osobnosti. Deťom sa ľahšie hľadajú odpovede na otázky, čo ma baví, čo sa mi páči, akí kamaráti sú mi sympatickí. Začínajú tak s vlastnou intuíciou, dôvtipom, na ktorý sa budú môcť spoľahnúť v situáciách, ktoré sa nedajú rozumom vyhodnotiť. Vedúci v našich tábor aktívne povzbudzujú deti k vyjadreniu vlastných emócií, či už pomocou špeciálnych kariet cností, riadenej reflexie, metódy komunitného kruhu alebo u najmladších jednoduchými smajlíkmi.

2. Kontrola vlastných emócií - sebaovládanie
Spracovávanie a kontrola vlastných emócií je pre psychické zdravie a šťastie v živote kľúčové. Pozor, v žiadnom prípade sa ale nejedná o ich potláčanie! Keď dieťa zaplavia výrazné pocity (napríklad hnev), potrebuje ich nejakým spôsobom uvoľniť (plač, úder, u pubertiakov odvrknutie a pod.). Je prirodzené, nevyhnutné uvoľňovať svoje emócie, nedusiť ich v sebe. Ako rodičia môžeme deťom pomôcť naučiť sa kontrolovať vlastné emócie a ich prejavy. Začína to ich pomenovaním, príčinou a spoločným hľadaním spôsobu uvoľnenia. Vety: „Nerev mi tu, nekrič na mňa,” viac škodia, ako pomáhajú. Skúsme ich vymeniť za: „Rozumiem, že sa hneváš, skúsme prísť na to, čo Ti môže pomôcť, ak chceš, aby som Ťa vypočul, nemôžeš na mňa takto kričať.“

3. Poznanie emócií druhých - empatia
Menšie deti často situáciu vnímajú na základe svojich pocitov jednostranne. Poznáte konflikty typu: „Ja som to chcel prvý, ja chcem mať to, nie Ty, moje je to…” Empatia - schopnosť vnímať potreby a emócie druhých sa vyvíja postupne a to hlavne správnym prístupom dospelých (dieťa sa učí pozorovaním). Aj keď vníma celú situáciu jednostranne (JA), pomenovaním pocitov druhého ho učíme pozornosti k ostatným a vnímaniu pocitov iných ľudí - empatii. V táboroch ju rozvíjame aj cez naše základné hodnoty „unity” a „respect”, ktoré sú deťom odovzdávané v každom programe s prihliadnutím na vek.

4. Sebamotivácia
Motiváciu by sme mohli rozdeliť na 2 typy. Vonkajšia motivácia (to, čo po nás chce okolie, učiteľ, šéf, rodičia) - u detí (a nielen) ju môžeme rozpoznať pomocou slovíčka „musím” (sa učiť do školy, upratať izbu, dopísať zadanie…). Opakom je vnútorná motivácia (sebamotivácia), ktorá sa definuje pomocou „chcem”. Keď niečo chcem spraviť, idem do toho s úplne inou energiou, ako keď niečo musím spraviť. Je dôležité pomôcť deťom vedieť preklopiť „musím” na „chcem”! Napríklad aj za použitia empatie (Chcem pomôcť mame, tak si upracem izbu. Ak chcem ísť večer von, tak si spravím domácu úlohu …). V našich táboroch funguje apelovanie na hodnotu „unity”. „Sprav to pre svoj tím, pomôžeš tým svojim kamošom.” Tiež na hodnotu „respect”. „Budem dodržiavať večierku, lebo chcem pomôcť animátorom.”

5. Zvládanie sociálnych vzťahov
Človek je tvor sociálny a aj tí najväčší introverti nemôžu byť v živote šťastní bez kontaktov. Schopnosť nadväzovať a udržiavať vzťahy, vedieť komunikovať, riešiť konflikty, byť „človek sociálny” je kľúčová pre šťastný život a úspech v práci. Zdravé osobné, neskôr pracovné vzťahy stoja na dôvere. Práve v tomto ohľade sa škola, letný tábor, rôzne krúžky a mimoškolské aktivity stávajú nenahraditeľnými. Deti si budujú vlastné väzby mimo rodiny, učia sa sociálnej kompetencii, ktorá je pre úspešný život nevyhnutná. Ak chceme, aby deti mali v živote zdravé osobné či pracovné vzťahy, mali by sme im dať na to príležitosť vždy, keď je to možné.

Emocionálna inteligencia nie je vrodená, učíme sa a trénujeme ju celý život, aj keď si to neuvedomujeme. Správnou výchovou a s dôrazom na jednotlivé schopnosti môžeme pomôcť deťom, aby ju neskôr dokázali naplno rozvinúť a viedli tak úspešnejší a spokojnejší život. Budú mať väčšiu sebadôveru, odvahu vybrať si v živote svoju cestu a nakoniec aj väčší pocit šťastia.